Mladý muž videl svoju učiteľku základnej školy na svadobnom obrade.
Išiel ho pozdraviť so všetkou úctou a obdivom!!
Povedal mu:
” *Viete ma ešte spoznať, pane?'*
'To si nemyslím!!', povedal Učiteľ, '*mohli by ste mi prosím pripomenúť, ako sme sa stretli?'*
Študent rozprával:
„Bol som váš študent v 3. ročníku, ukradol som náramkové hodinky patriace môjmu vtedajšiemu spolužiakovi, pretože boli jedinečné a fascinujúce.
Môj spolužiak za tebou prišiel s plačom, že mu ukradli náramkové hodinky a ty si prikázal všetkým študentom v triede, aby sa postavili na rovnú čiaru čelom k stene s rukami hore a zavretými očami, aby si nám mohol skontrolovať vrecká.
V tomto bode som bol nervózny a vydesený z výsledku hľadania. Hanba, ktorej budem čeliť po tom, čo ostatní študenti zistili, že som ukradol Hodinky, názory, ktoré si o mne urobia moji učitelia, myšlienka, že budem označený za „zlodeja“, kým neodídem zo školy, a reakcia mojich rodičov, keď sa o mne dozvedia. akcie.
Všetky tieto myšlienky mi prúdili cez srdce, keď zrazu prišiel rad na mňa.
Cítil som, ako mi tvoja ruka vkĺzla do vrecka, vytiahol som hodinky a vložil som do vrecka bankovku. V poznámke bolo napísané: *prestaňte kradnúť. Boh a ľudia to nenávidia. Krádež vás privedie do rozpakov pred Bohom i ľuďmi
Zachvátil ma strach a očakával som, že bude oznámené to horšie. Bol som prekvapený, že som nič nepočul, ale pane, pokračovali ste v prehľadávaní vreciek ostatných študentov, kým ste sa nedostali k poslednému človeku.
Keď sa hľadanie skončilo, požiadali ste nás, aby sme otvorili oči a sadli si na stoličky. Bála som sa sadnúť, pretože som si myslela, že ma zavoláte von, hneď ako si všetci sadnú.
Ale na moje počudovanie ste hodinky ukázali triede, dali ste ich majiteľovi a nikdy ste nespomenuli meno toho, kto hodinky ukradol.
Nepovedal si mi ani slovo a nikdy si ten príbeh nikomu nespomenul. Počas môjho pobytu v škole žiadny učiteľ ani študent nevedel, čo sa stalo.
Čas odoslania: 26. novembra 2021